Contact




Sú len dva trvalé odkazy, ktoré môžeme dať našim deťom – jedným sú korene, druhým krídla. Hodding S. Carter

Veronika Mihalská

Veronika Mihalská

nedeľa, 26 máj 2013 13:51

Veronika Mihalská

Volám sa Veronika Mihalská a som dvojnásobnou maminou dcérky (2008) a synčeka (2011). To, čo mi pomohlo a pomáha vychutnávať si materstvo naplno, sa snažím posúvať ďalej, preto sa venujem poradenstvu pri dojčení, šatkovaní, či fungovaní s bábätkom bez plienok :-)

 

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
telefón 0911888445
piatok, 24 máj 2013 08:47

Za kultúrou aj s dieťatkom

Milé dieťa, milé mamičky,

Rada by som sa s vami podelila o milú a verím že pre niekoho aj povzbudzujúcu skúsenosť.
Kamarátka dostala dva lístky do divadla, a tak ma zavolala nech idem s ňou. Potešila som sa, pretože napriek tomu, že divadlo nemusím mať na dennom poriadku, raz za čas to padne celkom dobre. No, ale malo to taký malý háčik. Predstavenie začínalo o siedmej v Bratislave – cca 40 minút cesty autom od nás. Takže vyrážať by sme mali okolo šiestej, pretože kamoška ešte potrebovala odviezť synčeka k svokrovcom aby povarovali. Počítali sme, že predstavenie by mohlo končiť okolo tej deviatej, kým by sme prišli domov, bolo by aspoň desať hodín. Moju 16-mesačnú dcérku by som mohla síce nechať manželovi, pretože ako skvelý otecko by to s ňou všetko zvládol – okúpať, nakŕmiť, lenže, aj tomu najlepšiemu oteckovi na svete chýba niečo, čo má len mama – prsíčko s mliečkom. Najmä keď dcérka zaspáva práve pri prsníku. Nuž, dalo by sa jej posunúť čas zaspávania z pol deviatej na desiatu, ale to by už bola zbytočne nervózna od únavy. A ja by som počas celého predstavenia v divadle hútala len nad tým, či je všetko v poriadku. Okrem toho by to znamenalo odísť od dcérky na cca 3-4 hodiny, čo by som bez nej nevydržala. (Myslím si, že zatiaľ ešte ani ona bezo mňa).

piatok, 24 máj 2013 08:41

To naj povolanie

Nie je ľahké. Ani dobre zaplatené. Vyžaduje veľa energie, trpezlivosti, lásky. Je veľmi zodpovedné. Je náročné na čas a občas je poriadne vyčerpávajúce. Je to práca na plný úväzok,  a to v pravom slova zmysle. A napriek tomu všetkému je to to najkrajšie, najúžasnejšie a najčarovnejšie povolanie – materstvo. Kto neverí na zázraky, mal by sa pozrieť na dieťa. Sledovať ako najskôr rastie v brušku svojej mamičky, ako sa z takej mrňavučkej fazuľky stane maličký človiečik, ktorý svojím príchodom na tento svet úplne zmení život svojich rodičov.  Ako sa začne usmievať, ako spokojne zaspí na prsníku, ako začne loziť, sedieť, chodiť, vystrájať, spoznávať svet okolo seba. To celé je jeden obrovský zázrak. Neuveriteľný a nádherný. Ale žiaľ, fráza „čas je neúprosný“ platí pri materstve dvojnásobne. Pri deťoch si človek uvedomí, že čas skutočne letí neuveriteľne rýchlo a toto nádherné a jedinečné obdobie sa už nikdy nevráti. Preto som sa rozhodla, že si materstvo vychutnám úplne najviac ako sa len dá.

piatok, 24 máj 2013 08:34

Tandem - dve hlávky na prsiach

Ležíme vylebedení večer v posteli- môj takmer 9-mesačný synček na prsku, držiac sa za rúčku s takmer 3,5ročnou sestričkou na druhom prsku. Očká im obom klipkajú, od spánku ich delí už len pár minút cuckania, vzájomného hladkania sa, synček občas zablúdi prštekom na sestričkinu tváričku, ukazuje na jej nos, ústa, oči, nechceným pichnutím do nosa ju vyprovokuje k ochrápkanému zasmiatiu sa s plnou pusou mliečka. Dcérka mu berie rúčku do svojej dlane, oprie ju o moju hruď, ich očká sú už úplne maličké, menšie, ešte menšie...hladkám obe hlávky, skláňam sa a každej venujem božtek, už spinkajú... Moje pery nadvihne láskyplný úsmev. Cítim k nim neskutočnú nehu, k mojim milovaným detičkám. Tieto momenty milujem, sú neuveriteľne čarovné, relaxačné, plné lásky a nehy, a presne takto som si ich predstavovala keď som počas svojho druhého tehotenstva dojčila dcérku, ktorá zatiaľ hladkala bruško skrývajúce jej maličkého bračeka.

Strana 1 z 2

Prihláste sa k odberu noviniek

Facebook