Contact




Sú len dva trvalé odkazy, ktoré môžeme dať našim deťom – jedným sú korene, druhým krídla. Hodding S. Carter

piatok, 24 máj 2013 08:47

Za kultúrou aj s dieťatkom Vybrané

Napísal 
Ohodnoťte článok
(1 Hlasovať)

Milé dieťa, milé mamičky,

Rada by som sa s vami podelila o milú a verím že pre niekoho aj povzbudzujúcu skúsenosť.
Kamarátka dostala dva lístky do divadla, a tak ma zavolala nech idem s ňou. Potešila som sa, pretože napriek tomu, že divadlo nemusím mať na dennom poriadku, raz za čas to padne celkom dobre. No, ale malo to taký malý háčik. Predstavenie začínalo o siedmej v Bratislave – cca 40 minút cesty autom od nás. Takže vyrážať by sme mali okolo šiestej, pretože kamoška ešte potrebovala odviezť synčeka k svokrovcom aby povarovali. Počítali sme, že predstavenie by mohlo končiť okolo tej deviatej, kým by sme prišli domov, bolo by aspoň desať hodín. Moju 16-mesačnú dcérku by som mohla síce nechať manželovi, pretože ako skvelý otecko by to s ňou všetko zvládol – okúpať, nakŕmiť, lenže, aj tomu najlepšiemu oteckovi na svete chýba niečo, čo má len mama – prsíčko s mliečkom. Najmä keď dcérka zaspáva práve pri prsníku. Nuž, dalo by sa jej posunúť čas zaspávania z pol deviatej na desiatu, ale to by už bola zbytočne nervózna od únavy. A ja by som počas celého predstavenia v divadle hútala len nad tým, či je všetko v poriadku. Okrem toho by to znamenalo odísť od dcérky na cca 3-4 hodiny, čo by som bez nej nevydržala. (Myslím si, že zatiaľ ešte ani ona bezo mňa).

 

A tak som sa rozhodla, že vyskúšame ísť do divadla aj s dcérkou. Bláznivý nápad? Možno áno, ale ja som sa na to predstavenie tak tešila, že som si povedala, že to skúsim. No čo, prinajhoršom nás vyhodia alebo odídeme ak budú problémy :)

Celý deň som si starostlivo naplánovala tak, aby dcérka šla spinkať doobeda skôr než zvyčajne (čo nebol problém nakoľko ju uspávam v babyšatke pri prsníku. a tým pádom bola večer skôr zrelá „do postele“.

Pekne sme sa nakŕmili, osprchovali, obliekli, do auta hodili babyšatku a vyrazili sme za kultúrou. Pri vjazde do Bratislavy dcérka vyzerala, že zaspí skôr než dorazíme na miesto. Jej obľúbené pesničky ju však „udržali“ pri vedomí až kým sme zaparkovali pred divadlom. Tam som si ju uviazala do  babyšatky ku prsíčku, presne tak, ako mi vždy cez deň spinkáva. Zaspala asi do dvoch minutiek. Pri vstupe do divadla sme sa stretli s niekoľkými prekvapenými pohľadmi, pani ktorej sme odovzdávali lístky sa prekvapene usmiala „Jééj, aj bábenko ide do divadla?“ Hoci potom troška ustarostene dodala „A nebude plakať?“ Nuž, veď keby niečo, tak vyjdeme von ;-)

No a ako to celé dopadlo? Dcérka takmer celé predstavenie prespala, zobudila sa asi 15 minút pred koncom, tichučko, s úsmevom, posadila som si ju na kolená a ona zaujato sledovala čo sa dialo na javisku. Keď herci spievali a tancovali, postavila sa mi na kolenách a tancovala s nimi, keď diváci tlieskali, pridala sa k nim. Bola pekne potichúčku, akurát sa párkrát zasmiala a ukazovala mi veľké svetlá nad nami. No a keď herci na chvíľočku zmizli z javiska, dcérka na tichú sálu zvolala „pá pá“. Vtedy sa na nás otočilo zopár hláv, ktoré si zjavne až v tom okamihu všimli, že je tam malé dieťatkoNo ešte priznám, že chvíľočku dcérku viac ako to, čo sa dialo na javisku, zaujímala pani, sediaca vedľa nás – dcérka jej ukazovala na tvári nos, ústa, oči, uši a sladko sa na ňu usmievala.

 

 

Takto sme prežili poslednú štvrťhodinku predstavenia a na záver spolu zatlieskali :)

Dcérka sa dokonca zapísala do histórie Radošinského naivného divadla ako najmladšia diváčka. To nám prezradil pán Štepka, keď sme sa s ním po predstavení odfotili.

Všetci sme boli spokojní, ja som sa nemusela vzdať kultúrneho zážitku, dcérka mohla byť so mnou a manžel nemusel doma tŕpnuť, ako dopadne uspávanie bez maminky.

Týmto by som vás chcela, milé mamičky, povzbudiť, aby ste si nemysleli, že byť na materskej znamená len „čučať“ doma a vzdať sa všetkého, čo máme rady. Život si treba vychutnať aj s dieťatkom (alebo najmä s dieťatkom? :) A babyšatka vám k tomu môže vo veľkej miere dopomôcť. Veď právo na kultúru majú aj dojčiace mamičky, ktoré dieťatko nemôžu nechať doma.

No a na záver by som chcela vysloviť vďaku Radošinskému naivnému divadlu za to, že túto skutočnosť rešpektuje :)

 

Prajem vám krásne kultúrne zážitky (aj s vašimi ratolesťami)

Prečítaný 3197 krát Naposledy upravený v piatok, 24 máj 2013 19:11
Viac v tejto kategórii: « To naj povolanie

Prihláste sa k odberu noviniek

Facebook